Sú to asi dva týždne, čo ma prišiel navštíviť môj starý priateľ, s ktorým sme sa nevideli niečo cez dva roky. Už pár rokov žije v Austrálii a náš kontakt sa postupme obmedzil z webcam skypovania, intenzívneho mailovania až niekam na dno sporadických "ahoj ako sa mas" na chate a preposielania pár fotografií vždy nových a nových objavov, ciest a podobne. Prišiel som ho vyzdvihnúť do hotela, ktorý nebol zrovna v centre. Prvá mi udrela do nosa moja vôňa. Nie moja, ktorú som mal na sebe, ale moja, ktorú som používal už pár rokov a teraz som ju cítil na ňom. Veselo poznamenal, že je to jeho najobľúbenejšia. Vďaka mne. O to viac ma prekvapil jeho štýl obliekania. Identitický s mojím. Vraj sa v Austrálii fantasticky nakupuje. Na záver večera ma dorazil správou, že si dohodol rande s mojou bývalou. Bývalou. ! . Vraj keď už je to taká kočka a navyše je už otestovaná. Odvtedy som ho nevidel.
Pri nedávnom špacírovaní sa po meste som zahliadol skupinku dievčat, ktoré mali od dvadsaťdva asi do dvadsaťpäť rokov. Podotýkam, žiadne nástky. Všetky rovnaké. Vlasy, slnečné okuliare, oblečenie. Rovnaká intonácia a rovnaký smiech. Rovnaká faloš v úsmeve a očiach, keď si z nich poskladali slnečné okuliare na terase jedného podniku(priznávam sa, sledoval som ich, toto ma veľmi zaujalo). Všetky si objednali mojito a rozprávali sa o tých najhlúpejších veciach, bez preháňania.
Moja neter chodí do prvej triedy na gymnáziu, má pätnásť rokov a na krku spolužiačku, ktorá si maľuje nechty rovnako ako ona, rovnako si češe vlasy ako ona, používa rovnaké slovné frázy ako ona, chce sa priateliť s ľudmi ako ona. Tak jej to leží v žalúdku, že jej minule vyliala pohár fanty na hlavu. Dostala pokarhanie od triedneho učiteľa a dievčina jej stále nedá dýchať(ach tie školské časy).
A všelijaké spolky, trendy a sekty? O tom snáď ani nemusím písať(z toho by mi bolo až nevoľno).
Odmala mi pripadalo nechutné opičiť sa po kamarátoch. Nikdy som nemal vzory ani idoly, a možno práve preto to neviem pochopiť. Nie som ani psychológ, aby som určoval diagnózy. Ak to robia deti, je to možno v poriadku. Ak to robia ženy okolo dvadsiatky, to už tak v poriadku nie je, ale stále sa cez to dá preniesť. Musia byť aj také na tomto svete. Ale ak to urobí váš dobrý kamarát, ktorý ma vyše tridsať, to je už aj na povahu ako som ja príliš.
Všetky prípady, ktoré som spomínal ako keby do sveta kričali - našé egá su miniatúrne, no snažíme sa ich nafúknuť egobublifukom do tej najobrovskejšej bubliny. A každý už vie, ako je to s bublinami z bublifuku. Egobubliny sú len pozliepané čiastočky, prebraté od ostatných, ktoré dodávajú bubline prečudesný tvar. Sú to len atrapy tých ľudí, ktorí sú slobodní vo všetkom, čo robia a čo si myslia. Sú to ľudia, ktorí dávno stratili svoje ja, ktorí sa zaň hanbia a preto sa umelo štylizujú do hlúpych póz, s ktorými sa nikdy nestotožnia, lebo sú umelé. A ja nemám rád umelosť. A najhoršie na tom je, že egobubliny sú diagnózy, ktoré si to vôbec neuvedomujú, aj keď možno toto teraz čítajú. A je jedno, čo preberáme. Ani ja možno nie som celkom čistý, to sa snáď ani nedá. Ale egobubliny ma desia.
Egobublina je fajn slovo. Páči sa mi ako som ho spontánne vymyslel. Tak mi ho neberte.
Popísali sa tu nejaké poznámky, že slovo egobublina sa už niekde objavilo. Milí priatelia, naozaj som to netušil, v každom prípade je dobré vedieť, že to tak je. Ďakujem za upozornenie a berte to slovo teda ako môj výmysel s priahliadnutím na to, že má niekde svoje dvojča.