Raz som sa rozprával s jedným priateľom o tom, ako to my muži máme. Samozrejme, so ženami. Myslím si, že to vystihol celkom dobre. Povedal mi, že sa mu páči veľa žien. Povedal mi, že má rád len niektoré. A tiež mi povedal, že milovať môže len jednu. Nuž, málokomu sa pritrafí taká len raz za život, ktorú bude milovať, to nemožno poprieť. Ale vtedy, keď sa nám pritrafia tie, ktoré sa nám dostanú pod kožu, vtedy to všetko dostáva iných nádych. Iste, tých veľa žien, ktoré sa nám tak páčia sa nám v živote premelie či už viac, alebo menej. Zblížime sa len s niektorými, o ktorých možno povedať, že pre nás znamenali viac. Ale väčšina z nás hľadá ten druhý kúsok, s ktorým sa spojíme úplne dokonale.
Poslal som správu kamarátovi. Ženil sa pred troma rokmi a neľutuje. Opýtal som sa ho, prečo vie, že má vedľa sebe femme fatale. Odpísal : Lebo keď sa každé ráno po istom čase začala vedľa mňa zobúdzať a venovala mi prvý pohľad dňa, vedel som, že to chcem už stále. Romantik, ale už sa asi dávno nenosia drsné reči s kamarátmi pri pive.Nezadaní síce farbisto opisujú svoje najnovšie krátkodobé úlovky(neviem však, kde tam možno hľadať romantiku) a ak sa aj stane, že sa ženáči s nami vyberú von, len sa usmievajú popod fúz, lebo toto majú už za sebou.
V diskusii v mojom predošlom článku som si prečítal názor jednej ženy, ktorá tvrdí, že tak ako si ženy vyberajú genetický materiál pre svoje deti, to isté robia i muži. Musím s týmto názorom súhlasiť, lebo nepoznám moc ľudí, ktorí by liezli do chomúta len tak z roztopaše. Tiež však musím podotknúť, že nejde ani tak o vek, ako o osobnosť. Kamarát, ktorý má krátko po štyridsiatke sa oženil s dievčinou, ktorá má krátko po dvadsiatke. Vraj je to tá, na ktorú čakal. Nikdy nechcel deti, teraz nakúka do každého kočíka a nevie sa dočkať vlastného.
Musel som sa znova zadívať na tie dve nežné stvorenia, ktoré sedeli stôl odo mňa. Pekne sa smiali a oči im iskrili. Všimli si, že ich pozorujem a na chvíľu zvážneli, no po chvíli mi jedna huncútsky zakývala. Pozval som ich, či si nechcú prisadnúť. Prisadli si a ja som im ozrejmil, nad čím uvažujem a ony sa ma spýtali, kto je to podľa mňa femme fatale. Tak...femme fatale...je...počkať. Je toho za uzavreté vrece. Ale sľúbil som im, že o tom napíšem. O tom, že aj keď muži hrdinsky ukazujú svoje svaly a baláchajú tie, ktoré im skrížia cestu, v skutočnosti smeruje drvivá väčšina za unikátom. Len sa o tom moc nehovorí. To nie je moc macho.
Čo je na tom celom ale najlepšie je, že si ju nemožno vysnívať. Tá príde a femme fatale bude pre nás presne taká, aká je.
