reklama

O tom, že ľudská samoľúbosť je nekonečná

Bohužiaľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Sníval sa mi taký sen. Prišiel som k plotu, za ktorým vidieť domov mojich rodičov. Vonku rástli dva stromy, myslím si, že boli listnané. Mali rozťahané konáre do šírky. Z každého visel muž v obleku, obesený na lane. Jeden mal vyplazený jazyk z toho, ako ho lano uškrtilo a dokorán otvorené oči. Na konároch blízko nich stáli vysoké a pomerne široké  sklenené vázy s vodou asi do polovice. Vôbec som tomu nerozumel, a keď som sa prizrel bližšie, všimol som si, že na vyšších konároch sú všade pohádzané mŕtve mužské telá v čiernych oblekoch, bolo ich dokopy asi 12, radšej som ich ani nerátal. Obzeral som sa po parkovisku, kde bolo veľa áut a čakal som, že každú chvíľu na mňa niekto vystrelí, alebo začnú vybuchovať autá. Rozmýšľal som, čo mi chce niekto týmto povedať. Tých mŕtvych mužov som nikdy nevidel, vydesil ma však strach, ktorý som cítil voči rodičom. Posledné, čo si zo sna pamätám je, že som sa rozprával s otcom. Mal dobrú náladu, ako vždy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To je posledné, čo si z toho sna pamätám. Zmenil sa totiž na úplne iný príbeh. Ale dej, o ktorom som práve písal ma celkom zaujal a napriek tomu, že tieto veci nerobím, poslal som jeho obsah jednej dievčine, ktorá kedysi patrila do môjho života. Zaoberá sa týmito vecami, tak som čakal, že mi pošle nejaké vysvetlenie. Odpísala mi, že je to hlúposť, lebo mne sa veci ako veľké šťastie, svadba(ktorá vyšla viac krát) a iné pozitívne veci, nikdy nemôžu stať. Vraj som sa s vidinou tohto rozlúčil v momente, keď som ju pustil k vode. Koniec koncov, dnes som zažíval ráno iba vtipné veci a vtipné ženské úvahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už dlhšie rozmýšľam o ľudskej samoľúbosti. Moja kamarátka sa pred vyše pol rokom rozišla so svojím partnerom, ktorý rozchod niesol pomerne ťažko. Po troch mesiacoch sa vraj oklepal a láska odišla(ako on sám tvrdil). Občas sa stretli a jeho to vždy dotlačilo do zúrivosti. Prečo? Lebo nebol Mr. Right. Preto, lebo ho nahradil niekto, s kým si ona rozumela oveľa lepšie. A to jeho ego nevedelo uniesť. Namiesto toho, aby sa cez to preklenul si to držal umelo v sebe. Ako to dopadlo? Nebavia sa, a obom to tak vyhovuje.

Koniec koncov, poznám naozaj málo ľudí, ktorí svojím bývalým partnerom doprajú šťastie. Ženy chcú byť našimi femmes fatales a neznesú, že nejaká po nich je lepšia ako ony. Tak isto veľa mužov neznesie pohľad na svoju vtedajšiu v náručí iného. Najviac ma dožiera fakt, ako sa nám títo bývalí snažia prekaziť nové vzťahy. Ako ženy(aj keď poslali toho svojho k vode ony) tasia všetky zbrane, len aby si ich tí ohrdnutí znova všimli. Veď tá nová je predsa úplne nemožná. Baláchajú ich a keď sa ryba chytí na udicu, prestane ich to zaujímať, veď predsa už dosiahli svoje, sú najlepšie. Niekedy niet nad ženskú primitivitu. Neohrdnutí muži(a zvýrazňujem toto slovo neohrdnutí, lebo nechcem písať o opačných prípadoch, keď muži ani po rokoch nevedia zabudnúť na svoju bývalú a na tú vôňu tam dole) svoje bývalé kontaktujú len kvôli sexu. No a čo, že ju pustili k vode, v posteli zase až taká zlá nebola a momentálne si nemajú s kým vrznúť, tak prečo sa neozvať. Aspoň sme priehľadní a nevymýšľame rafinované triky. Dnu, von a dovidenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z iného súdka - mám kamarátku. Mal som, lepšie povedané. Celý čas sa tvárila cool aj keď všetci vedeli a hlavne videli opak. Keď vstúpila do môjho života iná žena, skoro ju rozdrapilo od zlosti a začala vyrývať. Nie do mňa, ale do nej. Zhadzovala ju v mojich očiach a ani ju nepoznala. Myslela si, že ona predsa je tá pravá, iba čakala, kedy si to, dopekla, všimnem. Všimol som si len to, že všetko z jej strany je len pretvárka a dal som jej zbohom. Platonické lásky, ktoré si ľudia nechcú sami pred sebou priznať... nie sú moja parketa.

Veľa ľudí, ktorých stretávam reflektuje na lacné komplimenty. Tak trochu sa s nimi zahrávam, lebo ma baví pozorovať, ako začnú tlieť ako náhle im polichotím. Najmä ženy. Samý cukor a vrkanie, ktoré prechádza do okatého flirtu. Len sa na tom vduchu smejem. Stačí tak málo, aby sme si povrchne získali ľudí. Nemám totiž rád ľudí, ktorí vidia len seba v odraze zrkadla, ktoré si nastavujú sami a nie je toho človeka, aby im ten obraz skrivil. Nemám rád, keď sa ľudia vystavujú na obdiv ako pávy. Je to všade a je to ako mor. Nemôžem sa prejsť ani po centre mesta, aby ľudia sediaci na terasách nezízali. Všetko ich zaujíma. A chcú byť videní. Z toho sa smejem tiež. Keď chcem ísť do vychytenej reštaurácie, sadnem si dovnútra. Čo sa mám ukazovať, že na to mám? Preboha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak týmto ľudom želám pevné svaly, lebo na tie samoľúbe úsmevy ich istotne potrebujú. Pozor však na mimické vrásky.

Adam Novák

Adam Novák

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Adam, ktorý sa stráca v dave ľudí a informácií a vyberá z nich vždy niečo pre seba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu